Rezervácia

Prvé stretnutie - Coffey

Sedem dní… týždeň… Áno, už sedem dní prešlo, odkedy som opustil svojho bračeka, sestričky a mamičku. Jedného pekného dňa ma zrazu z ničoho nič vzali, naložili do auta a už som sa viezol do svojho nového domova. Nemôžem povedať, že by mi tam bolo zle. Práve naopak. Zrazu som bol stredobodom pozornosti ja, moje sestry ma už neťahali za uši a môj brat mi nehrýzol do chvosta. Dokonca ani o jedlo som už nemusel bojovať. Proste moji noví páničkovia pre mňa vždy spravili všetko, čo mi videli na očiach. Chcel som sa hrať? Jasné, už sa so mnou hrali. Chcel som ísť von? Hneď ma brali na ruky a utekali so mnou štyri poschodia, aby nemuseli utierať mláčku z dlážky (alebo v tom “lepšom” prípade z koberca smiley). Bol som hladný? Dostal som misku s jedlom… teda tú som nedostával až tak často, ako by som chcel, ale vraj “je to pre moje dobro”, aby som sa neprejedol… ale tomu doteraz neverím. Podľa mňa mi len nechcú dať jesť, aby videli môj vyhladovaný pohľad vždy, keď si oni dajú niečo pod zub a mne sa nič neujde. Tak som si povedal, že im teda spravím radosť a budem sa na nich veľmi intenzívne pozerať, ako jedia. A ktovie... možno sa na mňa raz usmeje šťastie a niečo dobré im z toho taniera padne na zem smiley Pretože nikto nie je rýchlejší ako ja, keď vidím jedlo na zemi... alebo v miske... alebo v ruke... alebo kdekoľvek, kde sa dá dočiahnuť... dokonca už aj z taniera na stole som si raz niečo uchmatol, ale to sa im moc nepáčilo... Nevadí... Nabudúce to spravím tak, aby ma nevideli smiley

Ale nejdem odbočovať od témy. O mne a jedle si môžeme povedať niekedy nabudúce. Teraz vám chcem povedať príbeh, ako som stretol moju najlepšiu psiu kamošku. Ubehlo už sedem dní, čo som bol v mojom novom domove, už som si pomaličky zvykal na nové prostredie, nových ľudí, nové hračky (a tých som mal veru neúrekom) aj nové topánky (nie celkom chutné, ale tak raz treba všetko vyskúšať). A síce mi bolo fajn, ale stále som mal pocit, že mi niečo chýba. A v tom do môjho života vstúpila ona – hnedá huňatá guľka, ktorú všetci volali Elsa. Ako každý deň, aj tentoraz som bol v práci so svojou paničkou na našej Betulke a práve som sa zobudil po dlhom náročnom spánku, keď sa ako blesk z jasného neba zjavila pri mne. Najskôr som si myslel, že zle vidím, lebo vyzerala ako veľká chodiaca granula so štyrmi nohami a neustále sa krútiacim chvostom. Potom mi prebehlo hlavou, že sa asi len poriadne vyváľala v blate, lebo bola celá hnedá (a ja som dovtedy takú farbu psa nepoznal – všetci moji súrodenci boli svetlučkí ako ja), takže toto bola pre mňa novinka. Pomaličky som ku nej pristúpil, lebo som jej chcel to blato pooblizovať, ale ona sa zľakla, uskočila a schovala sa za kreslo. No čoskoro opatrne vystrčila svoju strapatú čokoládovo hnedú hlavu a v tom sa naše pohľady po prvýkrát stretli. Chvíľku sme sa na seba pozerali a ja som aj zabudol, že som hladný (a to je čo povedať, lebo ja som totiž hladný stále). Potom ku mne pomaličky prikročila, oňuchali sme si nošteky a v tom momente sme už obaja vedeli, že sme „z jedného cesta“. No možno nie celkom úplne z jedného, ale aspoň obaja patríme medzi retrievre – ja som zlatý retriever (a väčšinou som fakt zlatý) a ona je flat coated retriever. A keď sme už boli tak blízko pri sebe, tak som pochopil, že to veru nebolo blato... ani čokoláda... ale ona úplne vážne bola hnedá... akože normálne jej z kožucha vyrastala hnedá srsť... skúšal som jej ju poriadne vyťahať zubami, či to nemá len nalepené na sebe, ale nepodarilo sa... ona je doteraz ešte stále fakt hnedá. Ale už som si zvykol a aj taká sa mi páči. Aspoň nás vedia naše paničky rozoznať smiley

No a tak sa začal náš príbeh. Čakala nás dlhá cesta plná zážitkov, prekážok a zákrut, ale vedeli sme, že spolu všetko zvládneme. A zrazu som už nebol sám, už som mal pri sebe kamošku, s ktorou som sa mohol vyšantiť do sýtosti, naháňať sa, hrať sa a občas sa aj tak priateľsky pováľať po zemi. A poviem vám, ešte som s ňou len krátko, ale už teraz mám pocit, že toto bude priateľstvo na celý život. Kiežby som tak vedel, či si aj ona myslí to isté...