Rezervácia

Prvé stretnutie - Elsa

Ja som vedela, že to raz príde... Väčšina mojich sestričiek a aj jeden braček už odišli, ostali sme s maminkou a našimi tetami už len traja. A ja som bola ďalšia na rade. Do svojho nového domova som cestovala päť hodín, čo by bolo aj celkom dosť, ale našťastie som väčšinu cesty prespala. Keď ma vyložili z auta a zobrali ma do domu, tak som všade cítila nejakých psov, ale nikde som na žiadneho nenatrafila. Už som nevedela, či som len taká unavená z dlhej cesty, alebo sa mi to fakt snívalo, ale cítila som sa, ako keby som bola doma. Všade plno hračiek, v každej izbe pelech, psie chlpy na koberci a aj na každom gauči. Fakt to bola vôňa domova. A v tom ku mne dobehlo veľké čierne tornádo, ktoré vyzeralo presne ako moje tety alebo ako moja maminka len trošku tmavšia. Áno, bola pri mne ďalšia flatica (tak sa totiž volá moje plemeno - Flat coated retriever) a ja som bola neskutočne šťastná, že mám náhradnú maminku a sestričku v jednom. A aj sa tak ku mne správala – opatrne ma oňuchala, oblizla a hneď som vedela, že sa nemusím ničoho báť, lebo ona sa o mňa vždy postará smiley A potom prišiel ku nám do izby ďalší psík – tento bol o niečo svetlejší a strapatejší, ale tiež bol celkom v pohode. I keď som mala pocit, že on sa ma tak trošku bál, lebo predo mnou ušiel, keď som mu zahryzla do ucha. Nevadí, nabudúce ho skúsim potiahnuť za chvost, to sa mu možno bude viac páčiť... A nakoniec sa do izby prirútila obrovská kopa snehu. Najskôr som nevedela, čo to je, lebo to bolo veľké, biele a chlpaté, tak som radšej rýchlo zaliezla pod stôl do bezpečia. Ale ono si to ľahlo na zem a stále to na mňa pozeralo. Tak som šla na prieskum. Šťuchla som do toho labkou a ono sa to rozvalilo. Vtedy som pochopila, že aj toto bol pes, len nejaký trošku prerastenejší a asi vypraný v Perwolle. Zoznámila som sa aj s ním a zrazu som sa stala členkou veľmi pestrej psej rodinky. V tom momente som si myslela, že za ten jeden deň som už stihla zažiť snáď všetko a už ma nič neprekvapí. Ale mýlila som sa... Moje osudové stretnutie ma ešte len čakalo...

Moja panička ma o pár dní vzala so sebou do práce na Betulku. Vyniesla ma po schodoch a položila ma na zem, kde som hneď zacítila, že tam nie som sama. Vôňu mojej rodiny som sa totiž už spoľahlivo naučila rozoznať a veľmi dobre som vedela, že je tam nejaký votrelec, ktorý nepatrí do mojej svorky. Rozhliadla som sa po okolí a zrak mi padol na svetlučké klbko srsti, ktoré stálo kúsok odo mňa a volalo sa Coffey. V tom ma asi zacítil aj on, lebo sa otočil a pozeral sa na mňa, ako keby ma chcel zjesť. Rozbehol sa ku mne a zrazu som si bola istá, že si ma ozaj chce dať na obed, tak som sa radšej schovala za kreslo. Ale on tam len nechápavo ostal stáť a nebežal za mnou. Pomaličky som vykukla a v tom sa naše pohľady po prvýkrát stretli. Chvíľku sme si hľadeli do očí a premýšľala som nad tým, či ma ešte stále chce zjesť, alebo ho to už prešlo. Povedala som si však, že to risknem a pristúpila som k nemu. Opatrne sme sa oňuchali, naše chvostíky nabrali poriadne otáčky a v tom momente sme obaja vedeli, že máme toho veľa spoločného, lebo obaja sme retrievre – ja som flat a on je golden. A keď sme sa už ako tak spoznali, tak ma začal ťahať za kožuch a naivne si myslel, že keď je o týždeň starší ako ja, tak je aj silnejší smiley. Lenže sa chlapec mýlil, lebo vtedy ešte nevedel, že ja som prešla tvrdým výcvikom pri mojej novej rodinke... Doma som totiž šéfkou štyroch psov ja a všetci skáču ako ja šteknem... A Coffey veľmi rýchlo zistil, že sme rovnocenní súperi a ja sa len tak ľahko nevzdám. Párkrát sme sa zvalili na zem, urobili niekoľko kotrmelcov, navzájom sme si poriadne ponaťahovali uši a poutierali dlážku kožúškami, ale aj tak nikto z nás nevyhral. Ale za to sme sa poriadne zmordovali a oboch nás odvalilo do ríše snov...

Odvtedy sme sa pravidelne stretávali a každý deň som sa tešila na naše nové dobrodružstvo. Pôvodne som si myslela, že už mám všetko čo potrebujem, dobrých páničkov, krásny a teplučký domov plný hračiek a skvelú psiu rodinku, ale Coffey vniesol do môjho života niečo, čo mi chýbalo – zrazu som okrem bratov a sestry mala už aj kamoša a pevne verím, že toto priateľstvo nám vydrží celý život...